Ortler Höhenweg

Kráľ má korunu z ľadu. Volá sa Ortler, meria 3 905 m a je najvyššou horou Južného Tirolska, a zároveň najvyšším vrcholom Východných Álp mimo skupinu Bernina. Do roku 1919 to bol najvyšší bod celého Rakúsko-Uhorska. A vy okolo neho obídete celý kruh.

Ortler Höhenweg (Alta Via dell'Ortles) nie je výlet. Je to okruh dlhý zhruba 120 km, rozdelený do siedmich etáp, každá na šesť až deväť hodín v nohách. Nazbierate cez 8 000 m stúpania, to je, akoby ste vyšli sedemkrát na Gerlachovský štít, len s batohom a bez lanovky. Trasa obtáča Národný park Stelvio, prechádza z Vinschgau v Južnom Tirolsku do lombardskej Valtelliny a zase späť. Štart aj cieľ: Passo dello Stelvio, druhé najvyššie cestné sedlo Álp.

Terén tu nechodí okolo horúcej kaše. Prvá etapa vás pošle dole zo Stelvia po slávnych 48 serpentínach a popri zvyškoch vojenských barakov. Pretože toto nie je len krajina, je to bojisko. Hrebeň Ortles-Cevedale bol najvyššie položeným frontom prvej svetovej vojny, takzvanej Bielej vojny: zákopy, kaverny a delostrelectvo nad 3 000 m, na miestach, kam sa dnes lezie s čakanom. Ostnatý drôt tu leží v skalách sto rokov. Idete dejinami, nie popri nich.

Najtvrdší kus príde skoro. Druhá etapa z dediny Stilfs k Düsseldorfer Hütte (2 720 m) nasype takmer 1 800 m stúpania v jednom ťahu, na toto si šetrite lýtka aj pokoru. Tretí deň je hrebeňovka cez vysokohorské sedlá k Zufallhütte (Rifugio Nino Corsi, 2 294 m), kde varia v porciách, čo nemajú zlé svedomie. Štvrtá etapa je koruna celého okruhu: prechod ľadovca k Rifugio Pizzini (2 457 m). Bez horského vodcu sem nechoďte, trhliny neodpúšťajú a lano tu nie je dekorácia. Pizzini leží priamo pri niekdajšej frontovej línii.

Potom trasa prekročí jazykovú aj regionálnu hranicu do Lombardie, zíde cez Sant'Antonio vo Valfurve (1 788 m) k priehradným jazerám Lago di Cancano (1 960 m) a poslednou etapou vás vytiahne späť nahor na Stelvio, ďalších takmer 1 800 m prevýšenia, aby ste vedeli, že to nebola prechádzka. Celý čas máte po boku skupinu ľadovcov Ortlerských Álp, masív, kde leží okolo stovky ľadovcových splazov.

Pre koho to je? Pre zdatných vysokohorských turistov s kondíciou a hlavou. Náročnosť je vysoká: dlhé denné úseky, prevýšenie, sneh a ľad aj v lete, jedna etapa vyžadujúca ľadovcovú výbavu a vodcu. Nováčik na Höhenwegu tu nemá čo robiť. Kto má odchodené alpské treky a vie čítať počasie, dostane jeden z najsurovších a najtichších okruhov Álp.

Kedy ísť? Sezóna je krátka, júl, august, september. Skôr leží na sedlách firn, neskôr priťahne mráz. Mimo toto okno je ľadovcová etapa hazard.

Ako rezervovať? Každú chatu si musíte zarezervovať zvlášť a s predstihom, Düsseldorfer Hütte, Zufallhütte, Rifugio Pizzini a ďalšie patria pod horské spolky a talianske rifugiá, obsadzujú sa mesiace vopred. Naplánujte si termíny etáp, obvolajte alebo obošlite chaty jednotlivo a na ľadovcovú etapu si dohodnite horského vodcu. Bez rezervácie a bez vodcu na ľadovec sa sem neoplatí vyraziť.

Sedem dní okolo kráľa. Nahor, na ľad, do zákopov prvej vojny, a zase späť na sedlo, odkiaľ ste vyšli. Ortler vás celý čas sleduje z výšky. Otázka nie je, či ho uvidíte, ale či mu stačíte.