Karnský hrebeňový trek

Sto rokov starý ostnatý drôt. Zákopy vytesané do skaly. Kaverny, z ktorých tiahne chlad aj v júli. A vy idete presne po tej čiare, kde sa dva roky mlela rakúsko-uhorská a talianska armáda o pár metrov kamenia.

Vitajte na Karnische Höhenweg. Trasa číslo 403, prezývaná Friedensweg, Cesta mieru. 156 km po hlavnom hrebeni Karnských Álp, presne po rakúsko-talianskej hranici, od Sillianu vo Východnom Tirolsku až dole do údolia pri Arnbachu. Toto nie je náhodný chodník. Je to bývalý horský front z rokov 1915 až 1917, ktorý po vojne nikto nechcel, a od 70. rokov z neho horali urobili najsilnejšiu diaľkovú hrebeňovku Álp, čo si pamätá, prečo sa do hôr nechodí strieľať.

Čísla, aby ste vedeli, do čoho idete. 156 km, 8 500 m nastúpaných, 8 až 11 dní. Náročnosť hard, a myslí to vážne: exponované hrebene, sutinové sedlá, krátke lanom istené pasáže, miesta, kde sa nesmiete báť hĺbky ani vlastného kroku. Istota nohy a pevná hlava nie sú odporúčanie, sú vstupenka. Kto sa na klzkej suti trasie, nech začne inde.

Terén číta vojnu. Západná časť za Sillianom je tá divokejšia, skala, sneh do polovice leta, hrebeň ako ostrie. Čím ďalej na východ za Plöckenpass a Nassfeld, tým mäkšie kopce a rozkvitnuté pastviny. Ale to najsilnejšie je stále pod nohami: zákopy, drôtené zátarasy a vytesané pozície, ktoré tu ležia viac než sto rokov, akoby front odišiel len vlani.

Etapy a chaty, reálne mená, žiadne výmysly. Štartuje sa na Sillianer Hütte (2 447 m), prvá noc rovno vysoko. Druhý deň Obstansersee-Hütte nad rovnomenným jazerom. Tretia zastávka je klenot: Filmoor-Standschützen-Hütte vo 2 350 m, jedna z najvyššie položených chát na trase, postavená roku 1977 a pomenovaná po standschützoch, domobrane, ktorá tu na hrebeni bojovala. Ďalej Porze-Hütte, potom Hochweißstein-Haus. Šiesta noc patrí najslávnejšej búde celej trasy, Wolayersee-Hütte (1 960 m) leží pri ľadovcovom jazere Wolayersee, priamo v kotli, kde sa za vojny bojovalo; okolo dodnes hrdzavejú pozície a stojí vojnový pamätník. Kto má kožu ako mrož, môže sa v jazere aj vykúpať. Siedma etapa vedie na Zollnersee-Hütte a odtiaľ sa už hrebeň pomaly skláňa k civilizácii.

A výhľady? Nad tým všetkým trónuje Monte Coglians, taliansky Hohe Warte, 2 780 m, najvyšší vrchol Karnských Álp. Na jednom z hraničných sediel visí Zvon mieru (Friedensglocke), ktorý znie cez obe strany hranice, cez obe reči. Jasný zmysel celej cesty v jednom tóne.

Pre koho to je. Pre skúsených hrebenárov, čo zvládnu viacdňový hut-to-hut trek so všetkým všudy: nosiť si veci, spať na chate, ísť aj za nepriazne. Nie je to rodinná prechádzka a nie je to ferrata pre adrenalín, je to poctivá vysokohorská túra s dejinami pod podrážkou.

Kedy ísť. Okno je úzke: od polovice júla do konca septembra, podľa snehu. Skôr leží na sedlách firn, neskôr hrozí prvá nádielka. Mimo toto okno sú chaty zatvorené a hrebeň nemilosrdný.

Ako rezervovať. Chaty patria pod Alpenverein a v hlavnej sezóne sa plnia. Rezervujte vopred, prevádzkovatelia prosia minimálne týždeň dopredu, niektoré búdy majú aj online rezerváciu, inde stačí telefón. Členstvo v Alpenvereine vám zráža cenu nocľahu a v núdzi otvára dvere. Naplánujte etapy podľa svojej kondície, nie podľa rekordu, hrebeň si počká.

156 km po línii, kde kedysi rozhodovalo pár metrov kamenia o životoch. Dnes tadiaľto idete vy, s batohom a zvonom mieru v chrbte. Pôjdete?