Veľký Silvrettský okruh

Nad ľadovcom sa týči kus skaly, po ktorom sa volá opaľovací krém. Piz Buin, 3312 metrov, najvyšší vrchol Vorarlberska. A vy mu budete spať takmer pod nohami.

Große Silvretta Durchquerung nie je nedeľná prechádzka. Je to päťdňový vysokohorský prechod z Partenen v Montafone do Ischglu v Paznaune, 65 kilometrov naprieč pohorím, ktoré leží na hranici Rakúska a Švajčiarska. Päťtisíc metrov nahor za päť dní. To máte v nohách asi štyrikrát výstup na Gerlachovský štít od hladiny mora, lenže s batohom, s prevýšením rozhádzaným do sediel a bez jedinej lanovky, ktorá by vás vytiahla.

Silvretta má prezývku „Blaue Silvretta". Modrá kvôli ľadovcom, ktoré jej visia medzi vrcholmi a dávajú tejto skupine jej tvár. Idete po hrebeni, kde sa stretávajú tri krajiny a tri spolky, a spíte na chatách, ktoré nesú mená nemeckých miest: Tübingen, Saarbrücken, Wiesbaden, Heidelberg. Sekcie Alpenvereinu ich stavali z druhého konca Európy, aby mali svoj kus vysokých hôr. Vy ich teraz prejdete jednu po druhej.

Deň za dňom to vyzerá takto. Z Partenen nahor na Tübinger Hütte (2191 m), prvá noc už vysoko. Druhý deň cez sedlo na Saarbrücker Hütte (2538 m), najvyššie položený nocľah celej trasy. Tretí deň je koruna: Wiesbadener Hütte (2443 m) sedí na konci Ochsentalu priamo pod Piz Buinom, obklopená Silvrettahornom (3244 m) a Dreiländerspitze (3197 m). Kto má sily, výbavu a skúsenosť s ľadovcom, môže odtiaľ po Ochsentaler Gletscheri vyraziť na samotný vrchol Piz Buinu, z chaty sú to dve až tri hodiny. Štvrtý deň dolu do Jamtalu na Jamtalhütte (2165 m), chatu s viac než stoštyridsaťročnou históriou, desať kilometrov nad Galtürom. A posledná noc na Heidelberger Hütte (2264 m), tá stojí vo Fimbertale (Val Fenga) na švajčiarskej pôde, v kantóne Graubünden, ale obhospodaruje sa z rakúskeho Ischglu. Hranicu tu prejdete bez toho, aby ste spomalili. Nad chatou trónu Fluchthorn, ktorého južný vrchol v roku 2023 spadol pri obrovskom skalnom zrútení a hora prišla o svoj najvyšší bod.

O tom Piz Buine ešte slovo, pretože okolo neho sa točí celá táto trasa. Meno pochádza z rétorománčiny a znamená jednoducho „volská špička". Prvýkrát ho zdolali 14. júla 1865, a ten istý deň sa na druhom konci Álp liezlo na Matterhorn. O sedemdesiat rokov neskôr tu jeden mladý chemik chytil pri zostupe také spáleniny, že si z toho odniesol nápad. V roku 1946 potom prišiel na trh krém, ktorý pomenoval, ako inak, Piz Buin. Máloktorá hora má taký dlhý tieň.

Pre koho to je? Pre zdatných vysokohorských turistov, ktorí majú nohy aj hlavu na správnom mieste. Trasa je hodnotená ako ťažká: dlhé denné etapy, vysoké sedlá, kamenitý a miestami exponovaný terén, počasie, ktoré sa hore otočí skôr, než dopijete čaj. Výstup na samotný Piz Buin je nadstavba pre tých s ľadovcovou výbavou a skúsenosťou, mačky, cepín, lano, znalosť pohybu v ľadovcových trhlinách. Kto toto nemá, nechá vrchol vrcholom a užije si prechod aj tak.

Kedy vyraziť? Chaty Alpenvereinu tu majú letnú prevádzku zhruba od konca júna do konca septembra, podľa snehu a počasia. Rezervujte vopred, každú chatu zvlášť, cez rezervačný systém Alpenvereinu alebo priamo u hospodára. Cez víkendy a v hlavnej sezóne býva plno a spať vonku pod Piz Buinom nie je plán, je to núdza.

Päť chát. Päť sediel. Jeden vrchol, po ktorom sa volá krém. Silvretta si vás nechá prejsť, ale svoje modré ľadovce ukáže len tomu, kto za nimi vyšľape.