Prechod Mŕtvych hôr

Volajú sa Mŕtve hory. Totes Gebirge. Nie preto, že by tu niekto zahynul, ale preto, že náhorná plošina je holá ako dlaň. Kameň, kameň a zase kameň. Skoro žiadna tráva, na povrchu ani kvapka. Voda sa tu prepadá do podzemia. Pod vašimi nohami je vyše 600 jaskýň a jeden z najväčších skrasovatených masívov Európy, takmer 300 km² dachsteinského vápenca. Schönberg-Höhlensystem, ktorý sa doň zavŕtava, je najdlhší jaskynný systém Východných Álp: 135 km chodieb, vyše tisíc metrov hlboko.

A vy idete po vrchole. Z Hinterstoderu v Hornom Rakúsku do Grundlsee v štajerskom Salzkammergute. 35 km, 2500 výškových metrov nahor, tri až štyri dni, štyri chaty. Viacdňový trek cez strechu pohoria, kde sa z lesa vyhupnete do mesačnej krajiny a zase späť k jazeru, v ktorom sa dá kúpať.

Prečo práve toto. Uprostred trasy stojí Großer Priel, 2515 m, najvyšší bod celého pohoria a jeden z ultra-prominentných vrcholov Álp. Hore červený kríž, dole pod vami celá plošina ako skamenené more. Nie je to ferrata, ale deň cez Priel má istené pasáže s oceľovými lanami a exponovanosť, ktorú pocítite v nohách aj v hlave.

Charakter terénu je tu hlavnou hviezdou. Náhorný kras je krajina bez logických značiek: závrty, škrapy, ostrý biely vápenec, ktorý sa tiahne kilometre. Cestou cez Kühkar podľa rakúskych sprievodcov minete najsevernejšie trvalé snehové pole Álp. Hore vietor a kameň, dole zase kosodrevina a jazerá. Ten kontrast je celá pointa treku.

Etapy a chaty. Prvý deň stúpate z Hinterstoderu okolo smaragdového Schiederweiheru pod severnú stenu Spitzmauer k Prielschutzhausu (1420 m). Chatu drží sekcia Alpenverein TK Linz a hneď od nej vedie Priel-Klettersteig, podľa Alpenvereinu najdlhšia via ferrata Rakúska (náročnosť D), ak si chcete pridať deň navyše a poriadnu dávku železa. Druhý deň je kráľ: výstup cez Großer Priel a zostup na krasovú plošinu k Pühringerhütte, rustikálnej búde pri jazere Elmsee. Tretí deň vedie plošinou k Albert-Appel-Hausu (1638 m) na Henaralm, chatu otvorili 5. augusta 1928 a nesie meno po Albertovi Appelovi (1871 – 1947), zakladateľovi vtedajšieho turistického spolku. Cestou minete jazerá Lahngangseen, kde sa dá skočiť do vody. Posledný deň sa zveziete dolu do Grundlsee a máte na výber: pivo, alebo štajerské jazero.

Pre koho. Zdatní turisti s istým krokom a zdravou hlavou na exponovanosť. Nie úplní začiatočníci, 2500 metrov nastúpaných a deň cez Priel s lanami si žiada kondíciu a rešpekt. Ferrata povinná nie je, výbava do vysokých hôr áno: pevné topánky, nepremokavá bunda, rezerva na počasie. Na plošine sa dá schovať len málokde.

Kedy ísť. Chaty v Totes Gebirge fungujú zhruba jún až október, ale sneh v žľaboch drží dlho a plošina je za hmly zradná pasca na orientáciu. Najlepšie koniec júla až september, za dobrej viditeľnosti a suchého kameňa.

Ako rezervovať. Lôžka na Prielschutzhause, Pühringerhütte aj Albert-Appel-Hause si zarezervujte vopred cez Alpenverein, respektíve priamo u chát, v sezóne a cez víkendy sa plnia. Členstvo v Alpenvereine vám znižuje cenu nocľahu a v horách aj cenu prípadného zásahu.

Mŕtve hory. Meno, ktoré sľubuje pustatinu, a pritom vás pošle spať nad jazerom. Voda tu mizne pod zem, a vy idete po tenkej škrupine nad ňou. Pôjdete?