Mníchov–Benátky

Tridsať dní pešo. Z Mariánskeho námestia uprostred Mníchova až na dlažbu námestia svätého Marka v Benátkach. Medzitým 554 km, cez 20 000 metrov stúpania a celý oblúk Álp, od bavorských lúk cez zaľadnené hrebene až po lagúnu, do ktorej nakoniec dorazíte loďou.

Toto nie je len značka na mape. Traumpfad, „vysnívaný chodník", vymyslel horolezec Ludwig Graßler a v roku 1977 ho opísal v knihe Zu Fuß über die Alpen (Pešo cez Alpy). Odvtedy po ňom každé leto vyráža zástup ľudí s jediným cieľom: prejsť Alpy vlastnými nohami, od začiatku až do konca. Žiadna lanovka, žiadna skratka. Len vy, batoh a hrebeň, ktorý sa tiahne cez tri krajiny.

Prvých pár dní vás Bavorsko klame. Lúky, lesy, Predalpy pod stenou Benediktenwand, noc v Tutzinger Hütte a človek má pocit, že to bude idylka. Potom príde Karwendel a idylka končí. Cez Karwendelhaus a Hallerangerhaus, ukryté v srdci rovnomenného prírodného parku, mieri chodník k Birkkarspitze (2 947 m), najvyššiemu vrcholu pohoria. Zostup istený lanami a sutinové polia sú prvá skutočná skúška, tu sa pozná, kto si trek prečítal len v katalógu.

Ďalej na juh sa dvíha to hlavné: Alpský hlavný hrebeň. Cez Glungezer-Hütte vo výške 2 610 m a Lizumer Hütte v Tuxerských Alpách stúpate medzi zaľadnené štíty. Z Olpererhütte (2 389 m) sa pod vami otvorí tyrkysová hladina priehrady Schlegeisspeicher, jeden z tých pohľadov, kvôli ktorým sa sem chodí. Cez sedlo Pfitscherjoch potom prekročíte hranicu do Talianska a Alpy vás odovzdajú Dolomitom.

A Dolomity sú koncert. Skupina Puez, masív Sella, severná stena Marmolady, západná stena Civetty, vápencové katedrály, ktoré za jasného večera horia do ružova. Alpská časť končí v Bellune. Posledné dni vedú údolím rieky Piave cez bellunské podhorie do nížiny, menej dramatické, o to sladšie, pretože cieľ je už na dohľad. Finále? Loď cez benátsku lagúnu z polostrova Cavallino a námestie svätého Marka pod nohami. Z hôr rovno do renesancie.

Charakter terénu: väčšinu času sa pohybujete medzi hornou hranicou lesa (okolo 1 800 m) a hranicou snehu (2 800 m). Denne nastúpate a zase zostúpite okolo tisíc metrov. Občas fixné laná, pár exponovaných miest. Náročnosť sa drží medzi stupňami T2 a T3, náročná horská turistika, nie technické lezenie. Napriek tomu: istý krok, hlava bez závratov a alpská skúsenosť nie sú odporúčanie, ale podmienka.

Pre koho to je? Pre skúsených na viacdňové treky, čo unesú tridsať dní v kuse a nebúria sa nad rezerváciou chaty mesiace vopred. Kto nikdy nespal na horskej chate, nech začne niečím kratším. Kto už má za sebou pár túr hut-to-hut, nájde tu vrchol svojej zbierky.

Kedy ísť? Klasické okno je júl až september, keď sú chaty otvorené a vysoké sedlá bez snehu. Koniec júna býva ešte zradný, október už zatvára.

Ako rezervovať: väčšina chát patrí nemeckému alebo rakúskemu Alpenvereinu (DAV/OeAV) a rezervuje sa online priamo u chaty. Členstvo v Alpenvereine znamená zľavu na nocľahu a prednosť pri rozdeľovaní lôžok. Rezervujte skoro, v hlavnej sezóne sú populárne chaty plné týždne vopred.

Traumpfad sa nedá odbaviť za víkend. A presne o to ide. Tridsať dní, jeden hrebeň, na konci lagúna, ktorá vám pripomenie, že ste práve prešli celé Alpy. Pešo.