Brenta Dolomity prechod

Kamenná zvonica vysoká tristo metrov, celá z holého dolomitu, trčí z hrebeňa rovno do neba. To je Campanile Basso, 2 883 m, symbol Brentských Dolomit. A táto trasa vás k nemu dovedie po skalných policiach, po ktorých sa ľudia plazia od roku 1932.

Dolomiti di Brenta Traverse nie je hrebeňovka pre každého. 55 km, 5 500 metrov nahor, štyri až päť dní, a „expert" tu znamená expert. Prepočítané na nohy: každý deň približne toľko výstupu ako raz na Gerlachovský štít, len v exponovaných stenách, s istiacim lanom v ruke a ľadovcom pod nohami. Kto hľadá pohodovú túru od chaty k chate s pivom na terase, nech listuje ďalej. Toto je traverz srdcom masívu, kde sa chodí po cengách, prírodných horizontálnych policiach v kolmej stene, po ktorých vedie legendárna Via delle Bocchette.

Začínate v Madonne di Campiglio, honosnom stredisku Val Rendena, a končíte dole v Pinzole. Medzitým štyri chaty spolku SAT, každá s vlastným príbehom.

Deň prvý vás vytiahne k Rifugiu Tosa „Tommaso Pedrotti" (2 491 m). Rifugio Tosa bola vôbec prvá chata, ktorú SAT postavil, v roku 1881. Pedrotti pribudla začiatkom 20. storočia, po súdnom spore ju roku 1914 priznal viedenský najvyšší súd spolku SAT a dostala meno po tridentskom dobrovoľníkovi. Stojí pár metrov od sedla Bocca di Brenta, čelom k Brenta Alta, a je povinnou zastávkou pre každého, kto Brentu prechádza.

Deň druhý: Rifugio Alimonta (2 589 m), najvyššie položená chata trasy. Odtiaľto je to len krátky prechod po ľadovčeku k Via delle Bocchette Centrali, najstaršiemu a najklasickejšiemu úseku celého systému. Práve tu, na chate Tosa Pedrotti, vznikol v tridsiatych rokoch plán prepojiť brentské chaty ferratami po prírodných policiach. Genius loci alpinizmu.

Deň tretí smeruje cez hrebeň do Val d'Ambiez, k Rifugiu Silvio Agostini (2 405 m). Chata nesie meno horského vodcu, ktorý v roku 1936 spadol z Campanile dei Brentei. Najdlhšia a najnáročnejšia etapa, ferrata, dlhé stúpanie, výhľady na veže Brenty.

Deň štvrtý uzatvára kruh pri Rifugiu XII Apostoli „Fratelli Garbari" (2 489 m), postavenom v rokoch 1907 – 1908 vďaka bratom Garbariovcom, tridentským priemyselníkom a alpinistom. Chata sedí na vápencovej terase nad Val di Nardìs a skrýva kaplnku vytesanú do skaly. A drobná irónia dejín: Carlo Garbari, jeden z mecénov tejto chaty, sa roku 1897 pokúsil o prvovýstup na Campanile Basso a otočil to pätnásť metrov pod vrcholom. Veža padla až o dva roky neskôr. Odtiaľto už len zostup dole k Pinzolu.

Pre koho to je? Pre skúsených, ktorí majú ferraty v malíčku, vedia zaobchádzať s mačkami aj čakanom a nerobí im problém expozícia v stene. Vertigo a Brenta sa neznesú. Kto si verí len napoly, nech ide s horským vodcom.

Kedy vyraziť? Sezóna je krátka, zhruba od konca júna do polovice septembra, keď sú chaty otvorené a ferraty odtáté. Mimo nej sneh na cengách a na ľadovcoch mení traverz na alpský podnik.

Ako rezervovať? Chaty patria spolku SAT (Società Alpinisti Tridentini) a rezervuje sa priamo u nich, ideálne s predstihom, o víkendoch v auguste býva plno. Nocľah, večera, raňajky; členovia alpských spolkov (aj Alpenverein) majú spravidla zľavu. Oficiálnu trasu, mapy a stav chát nájdete pod hlavičkou Dolomiti di Brenta Trek.

A ešte jedno: celá Brenta leží v prírodnom parku Adamello-Brenta, poslednej bašte medveďa hnedého v Alpách. Stopu asi nestretnete. Ale vedieť, po čej zemi idete, sa hodí.

Campanile Basso vás bude sledovať celú cestu. Otázka je, či sa odvážite pozrieť mu späť do očí.